Naše prvé preteky na 40km sa konali v Hronovciach a doteraz patria k tým, na ktoré najradšej spomínam. Už cesta do Hronoviec bola zakliata, asi 6Okm od Bratislavy sa nám pokazil tranbus, ktorý sa síce po dlhej dobe podarilo opraviť, avšak zachvíľu bol pokazený znova. Tak sme o polnoci volali na jediné číslo, ktoré sme našli v propozíciach (náhodou som ich mala) a jediný, kto bol ochotný pre nás prísť, boli blázniví senčania. A tak sme v noci prekladali kone z tranbusu rovno po rampe do Avie. Do Hronoviec sme dorazili okolo pol tretej ráno a o šiestej, alebo siedmej už bola veterinárna prehliadka. Preteky začínali tzv. prijazdenosťou koňa (mostík, kavalety, cúvanie do L, malý skok,..) a potom sa priamo pokračovalo na prvý 2Okm okruh. Nemala som ani poňatia, čo mám robiť, aké tempo zvoliť. Po ceste som sa skoro stratila - nebola dobre označená jedna odbočka a tu zrazu na mňa kričia z auta "čo, už ste to vzdali?" a keďže som povedala, že nie, nasmerovali ma na správnu cestu a pokračovali sme ďalej (týmto im ďakujem). Po prvom okruhu nasledovala veterinárna prehliadka, povinná prestávka a druhý okruh a ďalšia veterina. Poslednou časťou preteku bol tzv. trojlístok, čiže rýchlostná disciplína okolo barelov. Na Mackovi vzhľadom na strastiplnú cestu bolo badať únavu, čo potvrdil aj fakt, že to bol asi jediný okamih, kedy si nezobral cukor. Okrem toho aj viditeľne opadol (schudol). O to viac nás potešil a najmä prekvapil výsledok, keď z 27 štartujúcich sme skončili ako druhí.