Macko (UNKAS) je koník neznámeho pôvodu, i keď máme indície, že by mohol mať tatka furiosa a mamu asi nejakú chlaďasku. Kúpila som si ho 6.12.1997 ako Mikulášsky darček. Vtedy sme ešte netušili, aký lenivček sa z neho vykľuje. Za tých vyše 11 rokov sme nazbierali veľa skúseností a zážitkov, i keď nie vždy len dobrých.

Na začiatku bol Maco divoch - keď sme skákali, cválali alebo nedobrovoľne triskovali na hrádzi, dal ten svoj veľký kýbel (pozn. hlavu) medzi predné nohy, pričom ma prinajmenšom vyťahoval zo sedla a v tom horšom prípade vyhadzoval akoby mu zato platili. Postupom času sme prišli nato, ako ho presvedčiť, aby robil to čo od neho chceme. Teraz je z neho úplný opak. Lenivec lenivý, skoro ako ja :-) , skoro vždy mám z jazdenia odratý zadok. Zato je z neho spoľahlivý kôň v teréne; môžem si na neho vyhodiť neter, sadnúť za sedlo a klusať, cválať a Mini mu môže aj po hlave skákať. Aj keď som sa mu viac krát vyhrážala, že ho dám na salámik alebo ho dám do lesa drevo ťahať, je to môj miláčik a člen rodiny a nedala by som ho za nič na svete.

Mať koňa bol odmalička môj veľký sen, nikdy by som nepredpokladala, že sa mi splní. Kúpila som si ho hlavne pre radosť a preto, že kone sú moja najväčšia úchylka. Miško by vám mohol o tom rozprávať ......... :-) Najväčší relax pre mňa je, keď si len tak sama s Mackom (teraz už aj s príveskom Minim) vyjdem na vychádzku do lesa, len tak si sedím a premýšľam o ničom. Najkrajšie obdobie je jar a jeseň, keď nie je ani teplo ani zima, slniečko sa na mňa usmieva, okolo je všetko krásne zelené a zakvitnuté, alebo sú naokolo nádherne zafarbené listy a nestretnete nikoho, okrem motýľa, srnky alebo iného obyvateľa lesa alebo priľahlých polí a lúk.

V súčasnosti sa má Macko najlepšie z našej rodiny – celé dni sa vyvaľuje vo výbehu a stále niečo tlačí do búdky (to je jeho najobľúbenejšia činnosť). Tak 2 – 3 krát za týždeň sa na ňom prídem povoziť a potom má zase voľno. Ono toho času už nie je toľko ako kedysi a hlavne sme sa v poslednej dobe viac venovali výcviku Miniho. Ale predtým sme s Mackom absolvovali niekoľko vytrvalostných pretekov na 40km, jeden na 60km, niekoľko sranda parkúrov a rôznych hier. Z pretekov a hier si môžete pozrieť aj nejaké fotočky, ale dopredu sa ospravedlňujem za ich kvalitu – sú totiž scanované. Ak by sa vám zdalo jedno Mackove očko divné, tak to je preto, lebo na pravé očko nevidí, ale vôbec mu to neprekáža.