Aká bola naša úplne prvá poľovačka po úspešnom vykonaní jesenných skúšok

Submitted by admin on 19 October, 2007 - 23:32.

Ahojte,

tak Minúšik sa v sobotu zúčastnil prvej poľovačky po JSS, na ktorú nás pozval Martin. Bola v Stupave a v podstate revír išiel aj okolo výbehu, kde mám Macka. Boli sme veľmi spokojný. Na začiatku sme mali obavy, či nám Mini neurobí nejaký trapas a či ešte budeme môct chodiť po ulici. Minimu sa podaril pekný výkon - dohľadal a priniesol 5 bažantov. Spolu bolo 36 bažantov a jedna líška.

Prvého bažanta sme mali hneď na úvodnom poli. Videli sme približne kam dopadol, tak sme tam poslali psov. Mini sa k tomu prepracoval ako prvý a pri odovzdávaní mu to vytrhol z papule taký nevychovaný vyžliak (v podstate mu bolo jedno, že trhá zver, mimochodom ešte žil) - majitelia síce hovorili, že má iba rok a pol ale ja som si len pomyslela, ze Mini tiež.... :-)))

Potom sme prešli na ďalšie pole - bažanty, hlavne (slepice) lietali všetky smerom doľava. Na každého strielalo aspoň 5 a viac ľudí a oni ako s nepriestrelnými vestami leteli ďalej (fakt je, že to bolo proti slnku). Potom postrelili jedného bažanta, ktorý preletel cez kanál na ríbezlák (susedné pole, kedysi na ňom pestovali ríbezle). Všimli si, že má rozstrelenú nohu, takže nebude môcť utiecť. Tak sme tam ja a ešte jeden pán s weimarom išli dohľadávať. Bolo to dosť dobré, lebo sme nevedeli kde presne spadol. Po asi 10 minútach sme sa začali vracať a zrazu nám kričia. Kohút... Stihli sme sa otočit a všimli sme si približný smer dopadu. Ujo hovorí, že tohoto musíme dohľadať. Tak sme pustili psy a povzbudzovali ich. Ani si neviete predstaviť, akú som mala radosť, keď som videla ako Mini ku mne beží s bažantom a ukážkovo odovzdáva. Potom sme sa pomaly vracali popri ríbezláku k ostatným a Mini vbehol dovnútra ríbezláku. Keďže som nič nepočula, tak som si pomyslela, že si asi niečo vystavuje, tak som mu dala ku mne. A zachvíľku si Mini beží ku mne s bažantom v papuli, sadne a krásne odovzdá - skoro som odpadla. To bol asi ten dostrieľaný chudák, ktorého sme pôvodne hľadali až nato, že bol úplne inde. Na tohoto bažanta som najviac hrdá. Aj ujovi sa Mini veľmi páčil, hlavne to, že ma stále chuť hľadať.

Ďalšia časť sa išla od výbehov na takom kopci - tam sme neboli, lebo sme nestihli, ale nič moc tam vraj nenašli. Potom sme sa vyštverali na taký ďalší kopec a postupne sme prešli až do vinohradov. To bola sranda, to boli vinohrady zarastené asi tak akoby ste išli vyslobodiť šípovú ruženku. V tomto momente som občas začala strácať prehľad o tom, kde mám psa a nie to ešte sledovať, či niekde neletí nejaký kohút. Keď sme už v podstate vychádzali z lesíku na konci vinohradov, kričali na nás, že tam niekde padol bažant - približne nám povedali smer a vzdialenosť - tak sme sa otočili a povzbudzovali Miniho (moc som neverila, že ho nájde) - a predstavte si, že Mini ho našiel a krásne išiel ku nám, len si ho hlúpo chytil za krídla a tesne pred nami mu vypadol, ale tak ako na výcviku dostal ďalší povel - okamžite ho zdvihol a odovzdal tak ako sa má. Inak tento bažant bol dosť veľký a veľmi pekný.

Posledná etapa bol ríbezlák - to bola smrť. Myslela som si, že už sa odtiaľ nevymotám - normálne som si už musela sem tam rukami nohu dvíhať, už som fakt nemohla. Totiž tam je to taká zmes černíc, šípok, ríbezľových kríkov, tráv a neviem čoho. Tam som v podstate stratila prehľad o Minim tak na 50%. Už tak ku koncu mal Mini ešte jedného bažanta, tiež sme približne vedeli kam padol a Mini ho prvý dohľadal. Cestou ku mne mu v ceste stáli 2 labradory a jeden ujo - ten ich chcel chytiť a Mini bol zrovna pri ňom a asi si myslel, že sa skláňa pre bažanta, tak ho pustil, ale to nevadí - viem, že inak by ho určite pekne odovzdal.

Inak bolo tam veľa srniek, jedna chúďatko sa zrazila s tým vyžliakom a zlomila si väz. Hovorili, že asi 8 bažantov sa nedohľadalo. Jedného mi je zvlášť ľúto, lebo som poslala Miniho hľadať, chvíľu sa čakalo, ale potom sme išli ďalej. Inak Mini až do konca aktívne hľadal, keď sa strielalo úplne ožil a kukal čo kde padne a niekedy normálne vyskakoval aby videl do vzduchu a dosť veľa vystavoval a postupoval. Bol celý doškriabaný, večer unavený a v sobotu ráno mal asi trochu svalovku, ale poobede už zase behal.

Ešte raz ďakujeme Martinovi za pozvanie.
Pekný deň všetkým
Danka

Pozrite si fotečky