Našou poslednou plánovanou akciou, ktorú sme chceli s Minim absolvovať bol Memoriál Karla Podhájskeho. Konal sa v Litovelskom pomoraví a ubytovaní sme boli v Horke nad Moravou - v poľovníckej chate, kde sme už raz boli na výcvikovom tábore s našimi kamarátmi. Cesta tam bola celkom srandovná...keď sme si to už šinuli pekne po diaľnici a už to vyzeralo, že sme zachvíľku v Olomouci, zrazu pozeráme, že niečo nie je OK, diaľnica končí a vlastne aj tabule smerujúce k Olomoucu zmizli...jj, skončili sme nejakou záhadou v Kroměříži :-)...no jo, šoférovala som ja ale nejako ma nik nenavigoval, vraj si mám sama sledovať tie veľké tabule...lenže ja som iba sledovala koho predbehnem, chi..táto sranda nás stála tak hodinku zdržania, lebo sme sa potom trepali cez Přerov a tam chytili špičku :-).
Z piatka spomeniem asi len toľko, že sme si vylosovali štartovné číslo 5, takže som bola rada, že budeme začínať polom a vodou. Ako štartovné čísla boli vyrobené také malé plakety z brezového dreva, na ktorom boli vypálené plemená psov..na losovaní boli iba nemce ale ráno mi vymenili moje číslo za maďarského stavača. Rovnako aj na jednotlivých kolíkoch boli veľké plakety s veľkým vypálením plemena psa..každý vodič mal svoje plemeno a svoje štartovné číslo..som veľmi rada, že sa mi podarilo túto nádhernú plaketu získať...je to ozaj krása a osobne sme sa chvíľku rozprávali s pánom, ktorý je jej tvorcom...bohužiaľ som nepostrehla meno...porozprával nám zaujímavú históriu zo života, ako sa k tomu dostal. Minimálne za tútoo peknú pamiatku to stálo. V piatok večer až taká zábava nebola, síce pekne hrala živá kapela ale my s Miškom sme boli jediní, ktorí si troška zatancovali...v podstate boli ľudia tak nelogicky rozdelení, raut len pre vodičov bol úplne inde ako kapela..no bolo to také nedomyslené.
V sobotu bolo slávnostné zahájenie memoriálu a po ňom odchod do revírov. My sme začínali malým polom a striedali sme sa s vodou. Hneď na prvej vlečke s bažantom Mini vypracoval síce vlečku pekne ale pri prinášaní na konci vlečky najskôr skontroloval X mini mušiek, ktoré v tráve skákali a až potom bažanta doaportoval, za toto kino dostal z prinášania malú 3 a z vlečky 4. Na dohľadávky sme sa museli z dôvodu nízkeho porastu trošku posunúť. Obe dohľadávky a prinášania boli v poriadku, takže sme tu dostali známky 4.
Na vodné práce sme ešte museli chvíľku čakať...boli sme omrknúť terén, kde bude konať ochota...ten kde sa však ochota skúšala sme síce našli ale jeden pán čo tam chytal ryby povedal, že tam psy neboli, tak sme išli hľadať inde a tam sme aj namočili psa...lenže potom to bola asi ešte ďalšia hodinka čakania....keď sme prišli na ochotu, Mini zopakoval blbnutie z MAMu..do vody sa rozbehol ale zastal a musela som mu dať ďalší povel..potom už bola práca na vode OK a dostali sme známku 3. Z ostatných disciplín vodných prác sme už dostali známku 4, takže sme boli spokojní. Spomeniem akurát dohľadávku kačice v rákosí..bola to ozaj dohľadávka pre skúseného psa...hodili ju tak zaujímavo, pes to mal po vetre..Mini sa s tým ale vysporiadal dobre...najskôr prehľadal terén tak ako sa dalo predpokladať a keďže tam nič nebolo, vrátil sa a nabral opačný smer, kačicu našiel a priniesol. Pri naháňaní v rákosí ukázal krásnu prácu, bolo tu mokré rákosie a to sa Minimu páčilo, bolo počuť ako člapoce vode ...po nejakom čase zrazu ticho a zachvíľku sme už iba počuli ako ide von aj s aportom kačice v papuli...na tomto memoriáli totiž každému psovi hodili do rákosia kačicu aby mu umožnili získať poznámku kontakt so živou zverou. Potom sme už iba čakali kedy si nás prídu vyzdvihnúť na poslednú časť a to veľké pole.
A tu sa naše pôsobenie skončilo...Mini bol úplne mimo...nevieme, či to nejako nesúvisí aj s predchádzajúcim víkendom..trošku sa nám zdá, že nie je úplne v poriadku.
Začiatok spoločnú polovačku sme ešte prežili...mali sme smolu, že naša skupina mala úplne nemožných strelcov, na začiatku išiel Mini ešte ako tak dobre, spred nosa mu vyskočil zajac, spravil 100% kľudy a ten zajko bol úplne ideálne na dostrel, ešte chvíľku postál a potom zdrhol...chlapec čo mi mal robiť strelca bol síce vyobliekaný ako na módnu prehliadku ale ani len pušku nemal pripravenú...takže sme mali smolu, lebo sme mohli mať ideálny aport teplej zveri...tak sa hľadalo ďalej, ďalšie dva psy mali zajaca...ani jeden vodič nestrielal...toto nepochopiteľné váhanie nás stálo to, že sme išli aspoň tri krát takú vzdialenosť ako ostatní psy, minim. 20 minút to trápenie trvalo..ja už som nevedela ako mám Miniho povzbudiť, keďže potom tam už nebolo nič, čo by ho motivovalo...musela som veľa pískať a povzbudzovať...trošku ho prebrali výstrely ale inak nič moc...Dostali sme známky, spoločná polovačka 2 (vraj vynechával priestor - poznámka...vzdialenosť medzi vodičmi nebola 50 krokov ale akoby sme robili individuálne hľadanie a hľadal dopredu), kľudy pred srstnatou malá 4 ale čo nás prekvapilo, kľudy po výstrele 2 ... no myslím, že to bola prehnaná známka, lebo Mini po výstrele len trošku razantnejšie pokračoval v hľadaní...už táto známka by nás hodila dole. Potom nastúpila druhá skupina na spoločnú polovačku, zrazu mali teplú zver..aj zajaca a aj bažanta. Keďže mali toto šťastie, išli asi štrvtinu , tretinu našej vzdialenosti. Keď ukončili spoločnú polovačku, nezavolali nás ale pokračovali s druhou skupinou v individuálnom hľadaní...možno je to škoda, lebo to bol iný porast ako ten , na ktorý sme išli hľadať my.
My sme mali individuálne hľadanie na ďateline...Mini začal celkom dobre ale po nejakom čase sa začal pri otočkách motať a overovať pachy...boli v zemi také väčšie diery ..možno nejakých škrečkov alebo čoho a boli tam aj pachy po zajacoch...najviac ho to ťahalo dávať dole nos na pravej strane. Keď takto preveroval pachy, musela som ho pripísknuť a poslať ďalej...no a aby sa neopakovala moja chyba z minula, dávala som si pozor aj na vzdialenosť, na ktorú sa vybral do strán...takto som ho odpískla pred jedným plotom, kde ako sa on zvrtol, vzlietol vzápätí bažant..takže sme mali prvý krát nevystavenie zveri. Potom hľadal ďalej a zase si overoval pachy na tej pravej strane...keď som ho pripískla a on sa rozbehol doľava, asi meter pred ním vzlietol bažant, on spravil kľudy a po výstrele a padnutí bažanta spravil prinášanie...lenže tohoto bažanta nevystavil tiež....zaklincoval to tým, že sa zachvíľku približne v tých miestach, kde stále overoval pachy zdvihol zajac a strelec ho dva krát netrafil, takže Mini ho samozrejme prehnal...je to pes používaný na poľovačkách, takže toto beriem ako jeho prirodzenú reakciu...ale problémom boli tie dva nevystavené bažanty...nad týmto sa nám jednoducho zastavuje rozum. Takže to, že sme tu skončili mi bolo jasné. Ale čo mi prišlo ľúto je komentár pána rozhodcu (p.Novotný), ktorý mi povedal..vážená pani vodička, tu ste na medzinárodnom podujatí, na MKP a nie v kocúrkove...pes nevystavil dva krát bažanta a prehnal zajaca, dovidenia alebo také niečo...v tom okamihu som váhala, či niečo povedať alebo nie...povedal to tak, asi akože čo tu robím...neviem, či si myslel, že by som išla na také podujatie ako MKP so psom, ktorý nevystavuje a to nevravím o nákladoch. Jednoducho Mini nespravil čo mal, dalo sa to povedať aj inak...ako sme sa neskôr dozvedeli, na tomto poraste pred nami vypadli už dva psy na vystavovaní.. dokonca sa správali vraj podobne..celkovo vypadlo na vystavovaní 6 psov, žeby bola chyba aj niekde inde..alebo žeby 6 psov, ktorí sa dostali na takéto vrcholové podujatie nevedelo vystavovať? Nedá sa s tým nič robiť, stalo sa...mňa ani nemrzí tak to, že sme vypadli ako to ako sme vypadli a hlavne ten koment pána rozhodcu, ktorý si myslím tiež nezodpovedal takému podujatiu.
Ale my sme sa nezbalili a neutekali domov, ešte sme ostali povzbudzovať našich ďalších slovenských kamarátov do ďalšieho dňa. V sobotu večer sme si spravili fajn partiu a roztočili to pri živej kapele.
V nedeľu sme si pozreli prinášanie líšky cez prekážku a potom práce z veľkého poľa. Chceli sme omrknúť aj farby, ale kým sme prišli, už sme to nestihli, tak sme sa najedli, zbalili a ešte sa cestou stavili pozrieť vodu ale tam už prebiehala iba posledná disciplína. Rozlúčili sme sa a vyrazili domov. Čo mi je ľúto sú medziľudské vťahy a politika na vrcholových akciách a čo ma teší, že náš kamarát Jozef Benovič skončil na druhom mieste ..i keď podľa všetkého mal byť prvý.
Pár foto mám, niekedy ich pridám do galérie.
Celkové výsledky tu

