Keďže platí človek mieni, život mení stalo sa, že sme sa s Minim ocitli na klubovom (Klub chovatelú hrubosrstých a maďarských ohařú) všestrannom Memoriáli profesora Jaroslava Svobody, ktorý sa konal v nádhernom prostredí Ústeckoorlických hôr. Zahájenie memoriálu sa konalo v zámockom parku Správy Parisových lesú Žamberk a ubytovaný sme boli v krásnom prostredí pri priehrade v areáli Penzióna Orlíček. Nebudem popisovať jednotlivé disciplíny ale iba pár okamihov, na ktoré nechcem zabudnúť (aj vďaka fotkám, lebo moja pamäť... :-))....tak poďme od začiatku..

Cesta na memoriál bola nekonečná...cestou tam sme išli cez Brno a zastavili sa v príjemnom prostredí kaviarne našich kamarátov Cofíkov, ktorí sa o nás úžasne postarali ...Aleš mi spravil takú mňami kávičku Latte s takou obrovskou penou a karamelovou polevou (chi, je aj na foto, záviďte mi), no ale na tie úžasne bagetky čo nám spravila Ivča..o tých sa mi teraz sníva..na tie sa zabudnúť nedá...no trošku som odbočila.. a prišli za nami aj moji najväčší miláčikovia z českej zeme....Merlinovci..teda hlavne Luciček, ..bola som rada, lebo na jeseň nemôžeme ísť na naše pravidelné stretko do Selského dvora :-(. Tak sme teda podebatili..oi aj s ďalším pánom vedúcim..Coffem, ktorý šéfoval celej kaviarni a dozeral na ostatných z gauča ....

Vymotanie sa z Brna trvalo asi hodinu a potom to už bola nekonečná jazda cez všelijaké rozkopané dedinky a mestá..ale do cieľa sme dorazili ešte celkom načas. Na naše potešenie, sme zistili..potom ako nás skoro prešli autom :-),...že budeme spolubojovať so Zuzkou s Artom a že tam budem poznať aspoň nejaké známe tváre. Jasnačka, že so Zuzkou prišiel aj Viktor, takže o ftipné poznámky bolo postarané :-). A ešte ďalšími kamarátmi, s ktorými sme sa zoznámili osobne týždeň dozadu bola Zuzka s Jardom a ich hafani Murphy a Daphne.

Na losovaní štartovných čísiel sa mi páčil taký postup, že najskôr sme si vytiahli čísla, teda vlastne bol to nožík a na ňom ako prívesok bolo číslo poradia, pod ktorým sme si išli losovať štartovné čísla. Ja som si vylosovala číslo 12, presne ako minulý týždeň..posledná v prvej skupine.

V sobotu ráno sa konalo slávnostné zahájenie memoriálu...okrem nádherného prostredia zámockého parku ma tak trošku dojali slová pána Parisha, majiteľa žambereckého panstva...ani si netrúfam tipnúť, koľko mal rokov...bolo krásne počuť, keď nám povedal, že ho veľmi teší, že medzi zúčastnenými psami vidí aj maďarské stavače, že on sám vlastnil 28 rokov dvoch psíkov...a bolo veľmi milé, keď sa za nami potom zastavil a prehodil s nami pár slov a počas soboty bol povzbudzovať a držal nám palce...stále s úsmevom a radosťou, že sa nám darí.

My sme v sobotu začínali vodnými prácami...ešte som zabudla spomenúť, že bola kosaaaaa, fučalo ale našťastie nepršalo. Tak v skratke, z vodných prác sme získali jednu zbytočnú 3, keď Mini úplne nedosadol a iba tak prešlapoval zadnými nožkami...čo stojí za napísanie bolo naháňanie v rákosí...jeden pán rozhodca bol na posede a druhý bol dole..mali sme šťastie, ...podľa popisu pána rozhodcu Mini vletel razantne do rákosia, dostal sa na vodnú hladinu a začal prehľadávať, nakoľko to bol úžasne zazvernený revír, čo sa kačíc týka, Mini vytlačil a zdvihol kačice a plával ešte ďalej a znova zdvihol kačice..pán rozhodca Miniho prácu ohodnotil veľmi pekne a do poznámky zapísal "kontakt so živou zverou"..to je v ČR podmienka udelenie titulu CACIT (vtedy som ani jedinou myšlienkou nezablúdila, že by sa mi ten kontakt mohol zísť). Trošku som zažila infarktový stav na dohľadávke kačice v rákosí..radšej to nebudem popisovať, dôležité je, že je Mini v tomto smere už skúsený pes a z týchto disciplín si odniesol známku 4.

Poľné práce sa konali na trávnatých lúkach ..veľmi netypický povrch, s ktorým sme sa na skúškach nestretli....trošku bola podcenená veľkosť plochy, na ktorej sa poľné práce konali....ale nakoniec sme to všetci zvládli. Po poslednej disciplíne vlečky s bažantom sme si mohli vydýchnúť, že zatiaľ bežíme v I.cene a dúfať, že v nej ostaneme aj po lesných prácach...tých sme sa teda riadne báli, lebo na nich vypadli 3 psy ....(u nás tiež 3 psy na vode plus jeden odstúpil).

Večer sme mali posedenie s country skupinou Honci, kde sa Miško tak trochu viac skamarátil so štamprlíkmi a pozabával nielen mňa ale aj okolie...spolu so Zuzkou a Viktorom sme to roztočili aj na parkete :-).

V nedeľu som už bola trochu nervózna...teda trochu viac...ten druhy deň je to vždy horšie. Začínali sme s prinášaním líšky z ohrádky a kľudmi na stanovišti. Ohrádka troška pobavila pánov rozhodcov, keď si Mini s hlavou dole naprával labkou líšku tak, aby si ju mohol čo najlepšie napakovať do papule, potom ju schňapol a krásne odovzdal. Po vyhlásení známky 4 nám krásne zatrúbili trubači. No a naša obávaná disciplína, kľudy na stanovišti...neuveriteľné, tá rada od Zuzi funguje...prežili sme ju úplne špičkovo ..tri zavrtenia chvostíkom a jedno jemné zakňučkanie, čo ani počuť nebolo...a to okolo nás padali broky od dvoch susedov zprava.

No a už sme mohli vyraziť na prvú časť lesných prác - drobné disciplíny. Tu som mala druhý infarktový stav ...bola to disciplína vyháňanie z húštin..ako tak v kľude nás držal Lacko Józsa (jeden z rozhodcov týchto disciplín). Bola som na nervy hlavne z toho, že sa konala v takej hustej školke ihličnanov a takéto Mini nepoznal...a hlavne preto, že som počula, že Mini prehľadáva a že už určite musel byť tam kde treba a druhý pán rozhodca netrúbi...zatrúbil až potom ako sa Mini zjavil niekde pri nás...tak som ho vysielala znova a situácia sa opakovala..potom sme počuli druhé odtrúbenie..mala som si znova zavolať psa a znova ho vyslať, tak som ho teda vyslala ale to už druhý pán rozhodca vyliezal z miesta, kde pozoroval Miniho a išiel spraviť vyhodnotenie. Pred samotným vyhlásením známky, vidiac môju smrť v očiach porozprával jeden príbeh, čo sa mu stal a potom povedal...viem si predstaviť ten infarktový pocit, že stále nepočujete zatrúbenie..ale ja som chcel vidieť ako pes pracuje, nielen to že dobehne na stanovenú vzdialenosť a ja hneď zatrúbim...pre psa je to skúsenosť a zvyšovanie kvality výkonu...chcel som vidieť ako prehľadáva a pracuje a až potom som zatrúbil....povedal, že takú prácu akú predviedol Mini už veľmi dlho nevidel, že Mini krásne, rýchlo do strán a dopredu prehľadal stanovený priestor a zaslúžene dostáva známku 4. Potom ako mi spadol kameň zo srdca sme sa presunuli ďalej a prešli si zvyšné drobné disciplíny. Všetky sme zvládli na 4.

Po dlhšom čakaní sme sa dostali k druhej časti disciplín lesných prác a to posliedke a pofarbenej stope. Posliedku sme našťastie zvládli v poriadku..Mini dostal pochvalu a potom sme išli na farbu. Ako sa Miško pozrel, farba bola 5 hodín stará...takúto starú sme nikdy neskúšali, tak som s malou dušičkou nastúpila na štart. Celá stopa viedla lesom bez vyšlapaných cestičiek a jediné načo som sa mohla spoľahnúť bol Miniho nos. Tak môžem povedať, že by som mu mohla ten noštek vybozkávať, lebo ako skonštatoval pán rozhodca po nájdení srnčej zveri...bezchybná práca, niet čo vytknúť a zaslúžená známka 4....a opäť vyhodnotenie sprevádzané krásnym trúbením.

Takže už boli pred nami iba obávané vlečky v lese...obávané ani nie preto, žeby ich Mini nerobil ale preto, že predchádzajúci deň na nich padali psy...či už úplne alebo s nízkymi známkami. Mini ma ale nesklamal obe vlečky spravil špičkovo,...pán rozhodca ho pochválil...dokonca vlečku s líškou mal za 1min.40sek. ...a to už sa ten rachot, ako mi ten kameň spadol zo srdca nedal nepočuť :-). Takže máme prvú cenu a prvý krát les na samé 4ky :-))). (akurát som videla celkové výsledky, trošku ma mrzí, že Mini ako jediný pes so samými 4kami nedostal ocenenie najlepší les, ale taká je politika...)

Potom už iba napapanie, zbalenie a nekonečné čakanie na vyhodnotenie..skoro som odpadla, keď mi neoficiálne povedali, že sme memoriál vyhrali...sakriš, to už som sa tej ďakovnej reči ozaj nemohla vyhnúť :-)...tak sme sa teda dočkali vyhodnotenia a naša radosť bola obrovská...o to viac, že Mini bol prvým maďarským stavačom, ktorý na memoriáli zvíťazil. Dokonca som nejako prežila aj tú záverečnú ďakovnú reč...síce som polovicu toho, čo som chcela povedať v tom strese, ako mi do ruky strčili mikrofón zabudla, ale zvládli sme to.

Takže rekapitulácia:

1) asi náš najväčší úspech, získanie titulu CACIT a CACT (teraz ma trochu mrzí ten minulý týždeň, keby boli dva CACITy, mohli sme mať medzinárodného šampióna práce...ale aj tak pre nás je to megaúspech)

2) naši kamaráti Jarda a Murphy boli na druhom mieste, získali titul R.CACIT (tiež mali kontakt so živou zverou), R.CACT, stali sa Klubovými víťazmi a získali ocenenie najlepšia vodná práca

3) naša kamarátka Zuzka spolu so svojím zachráneným "zrzavým mravencem" (čau Viktor)...mladým psíkom Artom dosiahla krásny úspech, skončila v I.cene na štvrtom mieste

4) memoriál skončilo v I.cene iba 5 psov, 5 psov v II.cene a 4 v III.cene, 7 psov vypadlo a 1 odstúpil

5) prvý krát som zažila dochvíľnosť, všetko sa konalo presne na čas .. organizácia na veľkú 1

6) vďaka pánovi Hynkovi, ktorý oba dni bojoval spolu so mnou so svojou sučkou Britou nemeckého dróťaka zato, ako ma ukľudňoval, držal palce a celý čas robil milú spoločnosť a sem tam nahradil strelca :-)... a na moje potešenie spolu s Britou skončili na piatom mieste a získali titul CACT

7) radosť v očiach nášho ryšavého magorečka, aký super tréning sme mu pripravili a otázka, už viac nebude? :-)))

No a jasné, že najväčšia vďaka patrí Miškovi, ktorý mi celý čas robil full servis, fotografa a morálnu podporu po celý čas.