Neuveriteľné !!!! Na Memoriáli Bohuslava Zemka, ktorý sa konal v obci Jarok sme dosiahli výsledok, v aký sme ani len nedúfali. Skončili sme v I.cene na celkovom 8mom mieste z 18 zúčastnených psov (7 nedokončilo, 10 skončilo v I.cene a 1 v III.cene) a z troch maďarských krátkosrstých stavačov (1 nedokončil) sme dosiahli najvyšší počet bodov a získali titul CACT. Ale ako to prebiehalo ....

V piatok večer sme vyrazili zavčasu, aby nás na diaľnici nezastihla nejaká havária a prišli sme pomerne skoro, takže sme asi 4 hodiny čakali na losovanie. Ja som si vylosovala číslo 8, čo znamenalo, že prvý deň absolvujeme disciplíny z pola a vody a druhý deň disciplíny lesné.

V sobotu bolo ako prvé na programe zahájenie memoriálu, kde boli predstavení jednotliví účastníci (rozhodcovia, vodiči, hostia) a psy boli rozdelené na jednotlivé disciplíny.

Prvou našou disciplínou bolo prinášanie kačice z hlbokej vody - bol trošku komplikovaný prístup k brehu, ale Mini to spravil super. Druhou disciplínou bola stopa zveri na vode, kde mi vypustili živú kačicu a ja som nasadila Miniho na stopu. Tu som tŕpla, nakoľko Mini túto disciplínu trénoval naposledy pred rokom na MAMe, ale našťastie mal na klubovej inštruktáži v Bíni možnosť urobiť si jednu stopu - trvala asi tak minútku. Teraz mal stopu urobenú v širokánskom rákosí ponorenom vo vode, kde sa na stopu pekne nasadil, potom ju stratil a prehľadával rákos, ale opätovne ju našiel a potom mi už iba doaportoval kačičku. Trvalo mu to cca 4 min. Takže prvé dve disciplíny sme mali za 4, 4.

Ďalej nasledovala dohľadávka kačice v rákosí - na dohľadávku bol dosť náročný terén, ale našťastie to Mini zvládol na 4. Pri disciplíne ochota pracovať v hlbokej vode ma trochu najedoval, ale v podstate chodil v medziach skušobného poriadku, ale za viac povelov ako by malo byť sme dostali známku 3. Naháňanie v rákosí sa robilo v suchom prerastenom rákose - Mini ho prehľadával, no mohol aj lepšie, ale pánom rozhodcom to na známku 4 stačilo.

Druhá časť disciplín sa odohrávala na veľkom poli - toto je naša najobávanejšia časť. Ako prvé sme robili spoločnú poľovačku, kde so mnou išiel pán rozhodca z Nemecka. Snažil sa mi naznačiť, že Mini by sa mal viac rozbehať aj na ľavú stranu, lebo do prava ide OK, len ono si myslím, že to bolo trošku preto, že na pravo bol pes odo mňa vzdialený cca 200 m a bol dole kopcom a Mini mal odtiaľ protivietor, kým naľavo bol ďalší pes cca 50 krokov a bolo to do kopca. Ale inak to bolo OK a dostali sme známku 3. V rámci spoločnej poľovačky bol strelený bažant takže sa hneď spravila disciplína prinášanie teplej zveri - toto bolo úplne v poriadku, takže malé 4,4 z dohľadávky a prinášania pernatej zveri. Po spoločnej poľovačke si mohol Mini trošku oddýchnuť, lebo na individuálne hľadanie išiel ako druhý. Pri individuálnom hľadaní mal vyloženú komorovanú zver a bolo potrebné aby ukázal vystavenie a postupovanie. Počas hľadania som počula spoza môjho chrbta "hilfe" :-))) , bola to reakcia nato, že Mini pomaly začal zvetrovať zver a ja som ho odpískala....lenže ja som ho odpískala preto, lebo už bol dosť ďaleko, rozhodne nie pod puškou (vždy mi vraveli, že má hľadať v takej vzdialenosti, aby bolo možné zver dostreliť) a hlavne som strácala nad ním kontrolu. No v skratke Mini tak na 50m zvetril, začal postupovať a vystavil, spravil však pri vystavovaní malé chyby, ako napr. že sa za mnou otočil a pravdepodobne spravil nejaký minikrok, na ktorý prepelička vyletela do vzduchu a preletela cca 5 m naľavo od neho. Možem povedať, že v tom momente som si povedala, že som skončila...a rovnaká reakcia bola aj od pánov rozhodcov, ktorý si tiež mysleli, že je po prepeličke. Neuveríte, ale Mini ostal ako prikovaný a prepeličku iba pozoroval, kde dosadne a ako sme sa blížili začal postupovať a potom ju pekne vystavil. Po nejakom čase mi dali páni rozhodcovia povel na priviazanie, Pištinkovi na výstrel do vzduchu a pokračovali sme v hľadaní ďalej. Zrazu Minimu spod nôh vybehol zajac, ja som pískla down, on poslúchol a opätovne dostal Pištinko povel na výstrel, na ktorý Mini vyštartoval za zajom, ale keďže nebol postrieľaný, privolala som ho (do pol minutky bol späť) a pokračovali sme ďalej.. môžem povedať, že tu bolo veľmi veľmi vidieť, že Mini nemá takú kondíciu ako by mal mať - už to hľadanie nebolo také divoké, papuľu mal celú od peny....ale na druhej strane je pravda, že nemec čo bol s nami, mal podstatne pomalšie tempo hľadania od začiatku, čím si rozumnejšie rozložil sily, čo už s tými vyžlami, keď na začiatku behajú ako besné. Hodnotenie ďalších disciplín z poľa bolo individuálne hľadanie 3, vystavovanie 3, kľudy pred zverou 3,3, nos 4, kľudy po výstrele 4, poslušnosť...ak by bola tak 5 :-))). Ale čo bolo najdôležitejšie - PREŽILI SME!!!

Tretia časť disciplín sa konala na malom poli. Dohľadávka srstnatej zveri bola v poriadku za 4, pri dohľadávke pernatej spravil Mini dve kolečká a vyzeralo to akoby bažanta obehol a hľadal niečo iné - možno zajaca, keďže ho nenašiel vrátil sa a doaportoval bažanta. Tu sme dostali známku z dohľadávky 4 a z prinášania 3 a k tomu ponaučenie, že treba rozhodne takúto situáciu trénovať. Posledná disciplína bola prinášanie vlečenej pernatej zveri, kde vlečku vypracoval správne a bažanta doaportoval, tu sme dostali známku 4. Čo bola smola, Mini si na malom poli zranil labku, pri prinášaní z vlečky už kríval - pán rozhodca mu pozrel na labku, stlačil vankúšik a povedal, že tam má niečo pichnuté. Tak sme rýchlo utekali do centráli a čakali na pána doktora. Ten však medzičasom odišiel domov, ale jeho pomoc potreboval aj kamarát, tak sme potom za ním doslovne utekali - normálne, že jazda smrti to bola. Pánovi doktorovi sa podarilo Minimu z labky vycucať kúštik toho tŕňa, čo tam mal zapichnutý (ono mu totiž z labky nič netrčalo) a potom ho klieštikami vybral. Ten tŕň bol asi 1 cm veľký a 2 mm široký a bol hlboko vo vankúšiku labky. Mini dostal ešte včeličku, aby sa mu rana nezapálila a išli sme späť. Počkali sme na večeru a utekali s lazarom domov. Miško v noci nakoniec ešte utekal do lekárne kúpiť octanovú masť ako nám poradili, labku sme mu natreli a tŕpli, čo bude ráno.

Nedeľa ráno bola nanič, jednak som bola nervózna a nevyspatá, jednak som mala strach, čo tá Miniho labka, hlavne keď sa tváril doma ako veľký maród. S Miškom sme zvažovali, či pokračovať alebo nie, nakoniec sme sa dohodli, že skúsime - však skončiť môžeme hocikedy. Miško ešte išiel s Minim von, nech sa vyciká a na našu radosť, nožičku (hlavne keď ňuchal fenky) celkom rozchodil, čo nám dodalo troška optimizmu.

Po nástupe sme sa vybrali do lesa, kde prvou disciplínou bolo prinášanie líšky cez prekážku, tu Mini chvíľku papulou hľadal miesto, kde by sa mu to najlepšie chytilo a potom si líšku ešte raz prechytil (ale hlavu nezdvihol) a z tejto disciplíny dostal známku 3 (6 bodov z ohrádky nám zabudli pripočítať do celkového súčtu, ale našťastie to nemalo vplyv na poradie). Potom celá skupina psov zvládla disciplínu kľud na stanovišti (známka 4) a potom sme sa rozdelili na tri skupiny a každá sa vybrala na iné stanovisko.

Prvá časť boli drobné disciplíny. Začínali sme disciplínou chuť do práce s líškou, Mini ma tu opäť potešil - do minutky bol späť aj s líškou a odovzdávka bola v poriadku, takže známka 4. Ako druhé bola disciplína vyháňanie z húštin, kde chcel pán rozhodca vidieť, že pes zver v stanovenej vzdialenosti vyhľadáva a zároveň má poslušnosť - každý sme psa vysielali dva krát a dva krát privolali. Z vyháňania z húštin sme dostali známku 4. Nasledovalo sliedenie - v podstate hľadanie v lese, kde pes musí byť pod puškou a hľavne v dohľade vodiča ... sliedenie sa pánom rozhodcom veľmi páčilo a dostal známku 4 (musela som si aj puštičku nosiť). Poslednou drobnou disciplínou bolo vodenie na remeni, kde chceli páni rozhodcovia vidieť, ako pes chodí pri nohe vodiča bez toho, aby sa zavadil o nejaký strom, tak sme sa tam točili jedna radosť, dvakrát som musela aj zastaviť, dostali sme známku 4 a malú známku z poslušnosti 4.

Druhá časť disciplín bola zložená z posliedky a práce na pofarbenej stope srnčej zveri. Pri posliedke som si požičala puštičku, Mini ma našťastie nesklamal a spravil ukážkovú posliedku (známka 4). Na farbu sme dostali stopu, ktorá viedla dole strmým kopcom so silným protivetrom, možno aj preto Mini neukázal úplne to, čo by som od neho čakala, srnca dohľadal a za chyby počas jeho práce dostal známku 3.

Poslednou časťou lesných disciplín boli dve vlečky - prvá sa robila s líškou, kde Mini pekne vypracoval vlečku, ale na konci vraj trochu špekuloval, potom nám ešte pri prinášaní spravil divadielko, keď asi 5 m od nás cikal asi minútu s líškou v papuli, našťastie ju nepustil a odovzdal. Dostal známku 3. Druhá vlečka bola so zajacom, tu bolo v poriadku vypracovanie stopy aj prinášanie, akurát mi na chvíľku stuhla krv v žilách, keď Mini asi 3 m odo mňa pred takým kopčekom pribrzdil, si tak nejako vzdychol a pomaly sa ku mne dohrabal a pekne zajaca odovzdal, dostal známku 4, ale zaslúžil by si aj 10, lebo chudák bol už asi riadne unavený. Vlastne až tu sme zistili, akú veľku záťaž pre psa znamená taký memoriál. Boli sme síce úplne vyčerpaní, ale veľmi šťastní, lebo sme vedeli, že sme pravdepodobne dokončili memoriál v I.cene, čo bol pre nás úplne neočakávaný výsledok. Tak sme sa pobrali na centrálu, aby sme sa konečne trochu občerstvili a dali si obed ešte pred vyhlásením výsledkov.

A je to tu, záverečné slová, vyhlásenie výsledkov a obrovská radosť z titulu CACT....pofotili sme sa, rozlúčili a konečne sme sa pobrali domov.

Ďakujem Pištinkovi, ktorý mi robil strelca a jasne, že Miškovi, ktorý mi robil úplny servis a hlavne keď som v strese občas zabudla kde, čo a ako.

fotočky si môžete pozrieť tu