Jednou z posledných skúšok, ktoré sme sa rozhodli s Minim absolvovať bol Memoriál Alexandra Meszároša, ktorý sme si vlastne zopakovali po dvoch rokoch a zároveň dúfali, že tentokrát nebude pre nás zakliaty.

V piatok sme si vylosovali číslo 11 (štartovalo 23 psov). Chcela som síce 2 alebo 3, no nakoniec som bola rada, že sme boli posledný v prvej skupine a budeme v sobotu začínať poľnými prácami - na sobotu totiž predpovedali búrky a pršanie.

V sobotu ráno nás v Bratislave (spali sme doma) zobudila šialená búrka, blýskanie, hrmenie a prietrž..no moje prvé myšlienky patrili predstave ako asi bude vyzerať zajko po 11 vlečkách...pekne obalený v blate a už iba zabaliť do alobalu a upiecť :-))). Našťastie v Šali nepršalo až tak strašne, takže slávnostný nástup sme prežili celkom v poriadku ;-).

Po zahájení sa spoločne odišlo na miesto konania prvej disciplíny - prinášanie líšky z ohrádky - bolo super, že akurát vtedy prestalo pršať a hlavne neboli na líške muchy a Mini tým pádom nemal záujem nič vystavovať :-))..líšku si chvíľku pakoval a pekne priniesol a bol ohodnotený známkou 4.

Po ohrádke sme sa rozdelili na dve skupiny, jedna odchádzala do revíru, kde sa konali vodné práce a my sme ešte chvílu ostali na mieste..využili sme to na občerstvenie...dali sme si cigánsku a kofču a potom sme vyrazili do revíru. To už ale zase pršalo. Začali sme spoločnou poľovačkou. No a tu sa začalo moje podozrenie, že s Minim nie je niečo v poriadku...no áno, vrátili sme sa o tri roky späť...miláčik sa zbláznil...mali sme troška smolu, že sme boli na kraji a dosť blízko cesty, takže Mini do pravej strany zabiehal menej a strašne ho zaujímalo, čo to asi tak tí ujovia v zelenom postrelili, čo by tak mohlo byť pre neho...no bol teda riadne mimo seba, teda skôr bol v eufórii alebo čo, našťastie aspoň píšťalku počúval...no v skratke za trochu ďaleké hľadanie (smerom dopredu, bol silný bočný vietor zprava) a trochu menej doprava sme dostali zo spoločnej polovačky 3. Počas spoločnej polovačky sa strelil zajac, tak sa spravilo prinášanie teplej zveri, dostali sme malú známku 4 a potom ešte chvíľku hladali. No a nastalo dlhokánske čakanie na individuálne hľadanie. Keďže sme boli posledný, mali sme času až až. Trošku premoknutí sme sa schovali do auta a čakali kým na nás príde rad...a trošku sa sušili..jj, zabudla som napísať, že sme skoro všetci aspoň dva krát zapadli v blate..takže bola sranda potom sa rozbiehať..no jasnééééé, tlačilo sa auto a tak..dnes som na koňoch obila nad kolesami a zo zásteriek plné vedro blata, také veľké kusy..ale stále mi tam niečo hrká. No a kým sme prišli na radu prestalo pršať. Nám sa už neušiel úsek na strnisku, tak sme prešli cez kanál na takú ďatelinu na semeno..Minimu bola tak po krk a jedine sa v tom dalo skákať..mal ale šťastie, že narazil na kŕdlik bažantíkov so sliepkou a vystavil..takže sme ušetrili pripraveného komorovaného bažanta pre ďalšieho psa. Po vyrazení bažantíkov Mini preukázal kľudy ale na výstrel sa rozbehol, hneď som ho odpískala a našťastie sa hneď otočil...je to pre neho trochu nelogické, hlavne preto, že sa aktívne zúčastňuje polovačiek a vie, že po výstrele pipka padá k zemi a začína zábava s jej aportovaním. Naša smola je, že toto nemôžeme veľmi trénovať, lebo ozajstnú pušku nemáme a tú štartovaciu akosi už nevníma. Po preukázaní vystavenia sme prešli späť na strnisko, kde sme pokračovali v individuálnom hľadaní, tentoraz už bez zveri a výstrelov...na moje potešenie Mini hľadal pekne a nakoniec sme si z veľkého pola odnášali pekné známky 3,3 z kľudov pred zverou (na zajaca sme neprišli), 4 z vystavovania, 3 z postupovania (vzhľadom k porastu a danej situácii), 4 z hľadania a kľudov po výstrele. Takže to najhoršie zo sobotného dňa sme mali úspešne za sebou.

Presunuli sme sa na malé pole - kým sme sa všetci vystriedali prešlo veľaaa času, našťastie nám blatkový zajačik (nebol celý od blata, iba polovica, chi) nerobil problém, takže všetky disciplíny malého pola sme mali za 4. A samozrejme Mini nesklamal a pri oboch vlečkách sa nezabudol aj so zverinou v papuli cestou ku mne vycikať :-)).

Jupííí, takže polné práce sme prežili. Tak sme sa pobrali na miesto, kde sa mal konať spoločenský večer..trošku sme sa opláchli, prezliekli a išli debatiť o dojmoch uplynulého dňa. Po večeri a pár prekecaných hodinách sme sa vybrali smer Bratislava.

V nedeľu sa už vôbec ničím nezdržovalo a hneď o ôsmej sa vyrazilo do revírov. Nás čakala vodná práca a krásny slnečný deň.

Po predstavení sa pánom rozhodcom sme začali dvomi disciplínami, ktoré sa konali vo velikánskom rákosí - konečne poriadne rákosie ako má byť. Mini bol tak nadržaný na robotu, že do rákosia vletel ako raketa a besne ho prehľadával, keďže nič nenašiel vybehol ale bez slova vbehol späť a hľadal ďalej. Bola som s ním veľmi spokojná. Ako druhé sa v tomto rákosí konala ešte dohľadávka kačice v rákosí a Mini jasné, že pri prinášaní kačičky nezabudol na svoje obľúbené číslo a trčiac telom z rákosia sa aj s kačičkou v papuli vycikal..no jo, však keď on chudáčik v tom strese, prečo nie je stále na rade nemá čas cikať :-)). Za obe disciplíny sme získali známku 4.

Pokračovali sme pri dvoch jazerách a ako prvé sme mali disciplínu ochota pracovať v hlbokej vode ...a to je práve tá, na ktorej sme spravili úplne nečakanú a zbytočnú chybu, ktorá nás vlastne stála celkové víťazstvo. Prvý krát sa stalo, že som Miniho pred touto disciplínou nenamočila alebo to mohlo ešte byť jednou ďalšou vecou... no jednoducho postavila som sa pekne s Minim vedľa nohy a dala rázny povel dopredu...Mini mi spravil to čo hádam ešte nikdy...rozbehol sa a pred vodou zastavil a začal tak smiešne strečkovať ..bolo vidno, že vie a chce do vody ísť ale..ja si myslím, že to mohlo byť tým, že na vodu, presne v mieste vstupu do vody dopadal kúsok tieňa a ako poznám našeho miláčika, čo robí doma, keď vidí tiene a čiarky na podlahe...tak mi to pripadalo, že ho to nejako blokuje (strečkovali tu viacerí psy a dokonca dvaja psy na ochote vypadli a dvaja mali známku 1), takže hneď nasledoval prísny povel dopredu a Mini teda do tej vody vyrazil...lenže tento druhý povel ma stál stratu troch bodíkov. Potom už disciplíína prebiehala v poriadku. Na tom istom úseku sa konala aj druhá disciplína a to prinášanie kačice z hlbokej vody s výstrelom...Mini ju zvládol v poriadku a dostal známku 4.

Ďalšou disciplínou bola stopa živej kačice na vode, kde má pes preukázať prácu nosom a to, že má o kačicu záujem a nebojí sa jej. Veľmi som sa obávala, je to disciplína, ktorá je veľmi nevyspytateľná a vo veľkej miere závisí od správania kačice. Zatiaľ ma na nej Mini nikdy nesklamal. Kým sme prišli na radu, mali sme kopu času, tak som sa pustila aspoň do čiastočného čistenia interiéru auta..teda skôr odstraňovaniu blatového obsahu :-)). Keď na nás konečne prišiel rad, začala som byť dosť nervózna..kačicu pekne pustili do vodičky, odplávala niekde za rákosie a po minúte, možno viac som išla nasadiť Miniho na jej stopu...síce zostup k stope bol celkom o život ale s pomocou pána rozhodcu sme to zvládli..na chvíľu som mu dala Miniho podržať..no jednoducho ísť s Minim...to sa môžem rovno do vody sama hodiť ako ťahal...na stopu sa nasadil úplne krásne....troška zabočil do rákosia, overil že tam stopa nie je a hneď sa stočil späť a nasadil sa na stopu....po stope zabočil za rákosie a vytlačil kačicu na hladinu...po určitom čase prenasledovania kačice, keď sa začala točiť do kola som dostala pokyn na odvolanie psa...toto je ďalšia nelogická vec pre psa oproti praxi...no ale teda som zapískala aj slabšie aj silnejšie a Mini nič, tak som skríkla KU MNE!!! a ako prvý odskočil pán rozhodca asi dva metre, že ako sa zľakol (doteraz sa na tom asi smejú, že také niečo nečakali) a Minúšikovi hneď cvaklo a poslušne sa vrátil ku mne. Dostali sme známku 4 a mne padol kameň zo srdca.

Čakala nás posledná disciplína, kľudy na stanovišti...tej sa dosť obávam..dostala som však tip, ako to mám skúsiť a celý deň som teda Miniho trénovala a vyzerá to tak, že zabralo (Zuzi ďakujem)...takže kľudy na stanovišti sme prežili so známkou 4 a tým pádom nám bolo jasné, že sme memoriál ukončili v prvej cene a môžeme sa ísť v kľude presunúť na polovnícku chatu, kde sme sa napali a čakali na vyhodnotenie. Po neoficiálnom pošuškaní, že sme druhí nastala obrovská radosť.

Takže už ostalo iba nabrať posledné sily a vydržať záverečný nástup a vyhodnotenie ... dostali sme krásne poháre a vecné ceny ale čo nás tešilo ešte viac, získali sme titul R.CACIT, R.CACT, ocenenie najlepšia vodná práca a keďže bol víťaz z Maďarska stali sme sa Klubovým víťazom memoriálu. Potom sme ešte spravili pár posledných foto, rozlúčili sa a unavení nabrali smer Bratislava.