Ahoj Ivi,
predstav si ten šok. Skončila som druhá zo 16, ale Evu nerátam, čiže z 15 štartujúcich. Najskôr som zažila prvý šok na schôdzi. Dali to tempo na 15km/h. Tam sa nejaký ľudia vzbúrili, dokonca aj domáca jazdkyňa, že pre mladé kone a jazdcov je to veľa. A že ona má mladého araba a stihla by to, keby cválala 1h20min. Trať bola strašná. Samé také tvrdé poľné cesty, veľa betónu (cca 1,50 - 2km) a takého lepšieho povrchu bolo málo.To tempo potom dali na 12km/h - čiže úplne ideálne. Ďalším šokom bolo, že zmenili prekážky na traile. Bola tam bránka, preklusanie bariér, mostík - ale taký, že bol žltočierny a vypukly nad zem, prekroky do L, hneď z toho cúvanie do L, obrat a nacválanie a zastavenie z cvalu. Čo sa týka trailu, ja som bola strašne nervózna. Bránku prešiel ukážkovo, bariéry tiež, na mostíku trochu špekuloval ale prešiel ho, tie prekroky som pokašľala. Boli totiž na horšiu ruku (do prava). Ešte k tomu som tú prvú časť nešla nad bariérou ale za ňou. Keby som nebola nervózna, tak by to bolo lepšie. Tými prekrokmi si sa dostala hneď na L a hneď si cúvala. Maco bol rozhádzaný z tých prekrokov a tak som pri obrate rozbila L. To nacválanie a zastavenie bolo v pohode. Ako som na výsledkovej listine videla, bola som tuším štvrtá v traile. Štve ma tá nervozita lebo viem, že Maco by tie dve veci zvládol lepšie. To ma sčasti stálo prvé miesto. Mala som z toho 164 bodov. Čiže 164:2=82, teda celkovo som stratila 18 bodov. Tuším najviac bolo 188 dosiahnutých.
Čo sa týka trate išla som stále v kluse 1h30-35min. Nevedela som si odhadnúť vzdialenosť do cieľa v kroku. Do cieľa som prišla o 4min. skôr a na veterinu v tom čase, ako som mala prísť (Mišo sa bol opýtať, čo je pre mňa výhodnejšie. Druhé kolo som išla tak isto. Trochu skôr som prešla do kroku ale zase som bola asi o 1-2min. skôr v cieli. Hneď som sa hlásila na veterinu a neprešla som. Prešla som asi za 6min. Tam to nevadí, na koľký krát prejdeš, ale minúty. Ja som mala 6min. nad stanovený čas. Čiže tu som to tiež pokazila ja. Mala som 432 bodov z terénnej skúšky 432:3=144 bodov. Čiže strata 6 bodov zo 150.
Rýchlostnú skúšku spravili na takej ceste, ktorá sa strácala v lese a tam na takej minilúčke sa točilo okolo suda. Maco žíhal ako raketa, ešte som pritom zachraňovala šiltovku s gumičkou a toma stálo nejaké sekundy. Mišo hovoril, že bolo počuť moje bojové pokriky. Že rozhodcovia, keď ma zbadali povedali, že som si to musela o 100m skrátiť. V tej rýchlostnej som tuším bola siedma a na trati piata.
Na veterine boli dvaja veterinári. Jeden mladý a starší (Stiene). Ten mladý mi povedal, že v poriadku a ten starší, že počkajte a ešte raz mu meral dychy. Nechcel veriť, že má 22. Ešte povedal, že je to krása (myslel tým to, čo mi doktor hovoril o tom formovaní svalu). Môžem Ti povedať, že musím dať doktorovi za pravdu všetkého, čo sa Maca týka.
Ináč teraz, keď je hladký, vyzerá ozaj dobre. Inak nemysli si, na trati som sa natlačia dosť. Ale som s Mackom na 100 percent spokojná. Bol celý čas drzí ako opica, čiže viem, že je úplne v pohode.
V sobotu na vyhodnotení som skoro spadla od prekvapenia, keď ma vyhlásili. Musím sa priznať, že som mala slzy v očiach - to sa mi ešte nestalo. Inak na víťaza mi chýbalo len 16 bodov.
Potom som ešte išla trail vo westerne. To mám natočené. Vyzerá to celkom dobre. V bránke sa mi tá sprostá závora zaklopila a musela som ju znova otvoriť, ale potom prešiel pekne. Na mostíku už nezaváhal a je to veľmi pekné, potom tam bolo preklusanie cez vejár ale ten bol pre Maca malý - tam som sa netrafila, bolo tam všeličo - aj prekladanie bremena z jedného sudu na druhý - Maco mi chcel to bremeno zožrať - bolo to vrece naplnené senom. Potom tam zas boli prekroky do T a nacválanie, zastavenie. A posledná prekážka bola miniatúrna - bolo to cúvanie do L ale len jedna stena a druhá stena bola z kužeľov, ktoré si musela obchádzať. Tam som sa už smiala, lebo to máš ako keby si chcela zaparkovať veľkého Landrovera v mieste, kde nie je kde parkovať. Neviem prečo tie prekážky robia pre poníky a arabi. Ale Holý povedal, že mali zo mňa dobrý dojem, len či to myslel vážne. Ale na kamere sa mi to páčilo a na to, že som také akčné scény netrénovala, to prešiel pekne.
Záverom Ti skonštatujem, že mám doma ďalší pohár (je to najvyššia trofej, myslím výškou) a stužku a že z finančnej ceny sa mi vrátili náklady na Maca. Na to, že som tam vlastne ani nechcela ísť je to super. Nakoniec ten Maco nebude až taký zlý. Len keby nebol taký lenivý. No už dosť bolo chválenia. Zatiaľ sa maj pekne.
Ahoj Danka

