Naša účasť na všestrannom memoriáli v Lébény v Maďarsku nebola plánovaná. Pozvánku sme dostali až na MAMe ale nakoľko mi sľubované propozície neprišli, hodila som to za hlavu. Až na MKS mi dedo Banás hovorí, že sa tam chystá a či nechcem ísť tiež..no a tak sme narýchlo cez S.Tapaszta vybavovali prihlášku, že nech je sranda, pôjdeme to vyskúšať. Nakoniec sme účasť zvažovali – jednak ma Mini dosť zneistil svojim výkonom na MKS, nehovoriac o vypadnutí na MKP, do toho prišlo krívanie, keď mal narazený prst na prednej labke a opuchnuté kĺbiky, načo dostal injekcie a naordinovaný kľudový režim ..takže sme vlastne skoro nič počas 3 týždňov netrénovali. Nakoniec ale Mini prestal krívať a konečný verdikt bol, že ideme a ak budeme vidieť, že Mini nie je vo svojej koži, odstúpime.

V piatok sme sa na hraniciach stretli s kamarátmi Monikou, Maťkom, Andrejkou, Dušanom a ich ryšavcami Asiou, Sárou a Hugom. Nabrali sme smer Mošoň, kde sme sa ubytovali a kde sa konalo losovanie štartovných čísiel – ja som si vylosovala číslo 14. Potom sme ešte do polnoci vykecávali, kde som zažívala infarktové stavy z toho, že sa niektoré veci robia inak ako u nás a hlavne, že sa miesto líšky aportuje mačka.. našťastie pre mňa ochranári zaúradovali aj v HU a použitie mačky ako škodnej zveri bolo zakázané, takže sa disciplíny robili s líškou.

Sobotné ráno nás privítalo pršaním. Po raňajkách sme sa presunuli do Lébény kde po krátkom nástupe oznámili každému vodičovi, ktorou disciplínou bude začínať a ako bude ďalej kolovať....nám pripadla ako prvá posliedka a pofarbená stopa. Na stopu sme išli spolu s Dušanom a ešte jedným súťažiacim z Maďarska, ktorý vedel po anglicky a niečo aj slovensky, takže bol vlastne naša záchrana...lebo inak by sme asi blúdili kade tade, značenie totiž takmer žiadne.

Prvá disciplína bola čistý chaos pre nás..posliedka sa v HU robí inak ako u nás a teda dosť dlho trvalo, než sme sa konečne ako tak pochopili..ja som išla až tretia v poradí takže som mohla od Dušana vyzvedať ako to vlastne je. V HU sa ide cca 50krokov, potom sa zastaví bez odloženia psa, poobzerá sa a ide sa ďalších 50 krokov, pes sa odloží a vodič ide cca 30krokov, psa privoláva a ide po čiaru (neviem presne koľko to bolo krokov) kde psa odloží a ide sa schovať. V HU sa počas 5 minút spravia dva výstrely..pes nesmie počas trvania odloženia odísť zo stanovišťa. Rozhodcovia dávajú dve známky, jednu z posliedky ako takej a druhú zo správania sa psa, teda tak som to aspoň pochopila ja. Mini bol pred touto disciplínou dosť vyhecovaný lebo sme minimálne hodinu stáli na mieste, prípadne chodili hore dole po cestičke a čakali, kedy sa nás rozhodcovia ujmú. Začali sme dobre, dokonca sme aj pekne postáli, poobzerali sa, pokračovali ďalej, potom som Miniho odložila ale ako Mišo vravel, Mini bol napnutý a levitoval 1cm nad zemou...však som si hádam nemohla myslieť, že si on môj pokladík, zvyknutý v suchučkom peliešku ležkať, ľahne v kľude na tú mokrú a studenú zem. Odrátala som si kroky a dala tichý povel na privolanie...všetko bolo OK, ja som zbadala čiaru a odložila psa...lenže problém bol, že to nebola tá správna čiara...tá bola asi o 5-10metrov ďalej...rozhodca mi kývol, že mám ešte postúpiť, tak som Miniho privolala ale videla som, že ho to kúštik rozhodilo...tak som to spravila tak, že som sa s ním kúsoček vrátila a potom to už išla tak ako sa má a odložila ho na správnom mieste...potom sme sa spolu s rozhodcom išli schovať a čakali a strieľali ...keď uplynul stanovený čas, išli sme späť a neuveríte aký pohľad sa nám naskytol..Minúšik so zvesenými uškami a trasúc sa na celom tele stál presne pred čiarou a kukal na nás, že čo sa deje? Mal to chúďa v hlavičke asi popletené ale našťastie mu cvaklo aspoň to, že nesmie odísť. Bolo to prvý krát, čo sa mi pri posliedke postavil ale je to aj moja chyba, že som si nezohnala skušobný poriadok platný v HU..okrem toho tá mokrá a studená zem :-)))...dostali sme ale pekné známky, 4 z posliedky, tá bola OK a 3 zato, že sa Mini zdvihol. Tak mi padol prvý kameň zo srdca a mohli sme ísť na farbu.

Na farbu som išla s malou dušičkou lebo oba psy predo mnou dostali známku 2. Stopu zakladali skoro ráno..mohla byť okolo 4 hodín stará, problém bol však v tom, že od rána pršalo. Krv sme videli iba v pár kvapkách na nástrele. Mini sa ale strašne snažil, pekne s nosom dole trošku chaoticky na začiatku išiel po stope...ja som teda moc dôvery v jeho trasu nemala, keďže trasa viedla cez úplne šialený terén, ..musela som kadečo podliezať, prepletať sa pomedzi stromčeky, sem tam nás vyfackal nejaký konár a keď som si pri podliezaní jedného konára tak meter nad zemou povedala, že sme v prdeli a mrkla na strom nado mnou, tak zrazu niečo biele..a sakra, my sme fakt dobre..no boli to ozaj šialené stopy, Mini mi bohužiaľ dva krát zišiel zo stopy, takže nás hneď na úvod hodila známka 2 do II.ceny. Na konci stopy bol diviak, čo bola pre Miniho novinka..on si ho so záujmom preňuchával a ja som s úľavou preberala zálomok.

Druhou časťou lesných prác boli vlečky so zajacom a líškou. Vypracovanie vlečky ako aj prinášania sme mali za 4 – čo nás pobavilo bola veľkosť zajaca..niečo na spôsob divého králika, taký maličký, že ho skoro ani vidieť nebolo :-).

Ako ďalšie nasledovalo veľké pole. V HU nemajú spoločnú poľovačku. Individuálne hľadanie sa konalo na mikro kúsočku trávnatého povrchu medzi dvomi oranicami, hádam ešte užšom ako je rozostup medzi dvomi psami na spoločnej poľovačke. Hodili mu do tohoto porastu komorovaného bažanta a my sme mohli začať. Mini hľadal ešte celkom dobre ale mal tendenciu zabiehať dosť dopredu, dobre vedel, že tam má toho bažantíka...musela som ho pár krát stiahnuť späť s použitím hrubej píšťalky. Ale vždy sa podarilo a potom som ho pekne poslala do strán. Keď konečne zvetril bažanta, vystavil ho na krátku dobu a začal postupovať...bažant pred ním stále utekal a nakoniec to nevydržal s nervami a vzlietol, Mini sa po výstrele rozbehol za ním ale ja som hneď zvreskla down, takže ako v spomalenom filme postupne zabrzdil a ľahol a bažantíka nedoaportoval :-). Potom sme ešte trošku hľadali a bolo to evidentne vidieť, že už mal srdiečko namieste a už aj to hľadanie vyzeralo super. Z hľadania sme nakoniec dostali 3, ostatné známky ani neviem, lebo si musím dať preložiť rozhodcovskú tabuľku :-))...ale myslím, že z poľa máme už iba jednu 3 z kľudov pred zverou a ostatné 4.

Pokračovali sme malým poľom. Vlečka sa robila obdobne ako u nás...Mini krásne stopu vypracoval, schmatol pipku, čo sa mala podobať na bažanta ale bolo to skôr ako niečo požuté, z čoho trčalo niečo ako krídla, taká jednohubka, však uvidíte na foto..no ale Mini ju pekne priniesol a odovzdal, takže sme dostali 4.

Nasledovala dohľadávka zajaca a toho akože bažanta. To, že sa rozhádžu oba kusy zveri sme sa dozvedeli ale to, že sa pri tom chodí som zistila až online. No každopádne som Miniho vypustila nacvičeným spôsobom, takže vedel, že má dohľadávať zver. Krásne prehľadával priestor, až som sa sama čudovala...jediná chyba čo robil bola, že zabiehal aj za mňa dozadu..evidentne tam ale boli silné pachy, robilo sa totiž všetko na jednom poli a hoci rozhodci povedali, že tam nič ešte neťahali, ja by som ruku do ohňa zato nedala. Ale vedela som, že Miniho kým sám pracuje nebudem usmerňovať lebo viem, že by ho to zbytočne rozhodilo..úplne stačilo, že sme sa pritom hýbali...vždy keď na mňa mrkol, snažila som sa zastaviť aby vedel, že stále je niečo čo má nájsť niekde predo mnou..máme ho tak totiž naučeného, že kým bez slova a pohnutia stojím on vie, že musí dohľadať a doaportovať zver. Ako prvého našiel zajaca, chmatol a krásne priniesol. Následne som ho vypustila znova a opäť pekne pracoval ale zase ho to občas stiahlo za mňa...až keď napokon zastal predo mnou a kukol, jediné čo som mu povedala bolo hľadaj stratil (to zase pozná z polovačiek) a za pol minutky doniesol tú atrapu bažanta. Vraj to je tak, že keby tú zver nedohľadal po úsek, kde stál rozhodca, tak by som asi na tejto disciplíne skončila. No rozhodca ho pochválil, akurát mňa zďubal zato, že som ho nechala zbytočne hľadať za mnou..ale dedo Banás mi tlmočil, tak som im vysvetlila prečo. Takže tu sme tiež dostal zo všetkého známky 4.

V sobotu ostávali prekonať už iba vodné disciplíny. Robila sa ochota pracovať v hlbokej vode – kde sme dostali 4 ale iba vďaka tomu, že som ho pred tým stačila namočiť a trochu usmerniť, že sa do vody ide priamo a bez špekulovania, pričom stačilo dostať psa dopredu, preukázať jeho ovládateľnosť a potom ho zavolať späť, trvalo to menej ako 2 minúty, teda menej ako u nás. Ďalej bolo prehľadávanie rákosia, ktoré by malo trvať 10 minút..ja som čas nemerala ale bolo to podľa mňa menej..ale iná možnosť ani nebola, pretože rákosie bolo úzke a tiahlo sa popri vode tak okolo 50-70metrov ...Mini ho krásne prehľadal tak ako mal a dostal známku 4. Poslednou disciplínou bola stopa živej kačice, ktorú robia inak ako u nás...kačica sa nepúšťa od brehu a nerobí sa nástrel ale hodí sa do vody cca 4-5metrov od brehu. Pes sa musí poslať do vody a nasadiť na stopu. Ak je potom možnosť, kačica sa strelí a pes ju musí doaportovať, vlastne sa tu hodnotí aj prinášanie kačice. Mini tu dostal zo stopy známku 3,5 ..stopová dráha bola krátka, potom už kačicu zbadal a všetko OK, vrátane prinášania, dokončil. Z prinášania dostal známku 4 i keď ja by som mu asi dala 3. Touto disciplínou sme dokončili prvý deň memoriálu.

Tak sme sa pobrali späť na hotel, trošku si oddýchli, išli na spoločnú večeru a potom sme ešte do noci klábosili. Bola som veľmi rada, že tam s nami ostala Monika s Maťkom a že tam bolo pár nášich rozhodcov, takže sme mohli kecať aj viacjazyčne :-).

V nedeľu ráno sa nám úplne na poslednú chvíľu podarilo vyskúšať ohrádku so šiltovkou..išlo iba o to aby Mini vedel, čo má spraviť...v HU sa totiž ohrádka skladá zo 4roch cca 80cm vysokých stien, takže pes musí skočiť do ohrádky a s líškou vyskočiť z ohrádky. Toto sme s Minim nikdy neskúšali.

Ako prvé sa však robili kľudy na stanovišti ..toto je pre mňa dosť infarktová a nevyspytateľná disciplína...my sme boli posledný na úseku, kde už nebol les...Miniho som zdownovala na mokrej tráve a musela som odstúpiť 3 metre. Miláčik bol najskôr OK, pekne ležal, bol ticho..ako sa však blížil hučiaci a strieľajúci pohon, tak sa začal Minúšik pekne štelovať a vrtieť chvostom...no a ku koncu, keď už mal pohon za chrbtom, tak bol síce na mieste kde som ho odložila ale otočený zadkom :-)...som myslela, že sa mi krvi nedoreže..už som čakala, že si pôjde doaportovať nejakú fiktívnu pipinku, čo by tam teoreticky niekde mohla byť..tu sme dostali známku 2 alebo 2,5, neviem presne.

No a prišla na rad ohrádka. Robila sa tak, že na označenom mieste sa odložil pes do downu, vodič išiel pre líšku, ktorá bola položená cca 5 metrov od psa, líšku hodil do ohrádky a vrátil sa ku psovi. Potom sa pes vypúšťa na aport, po prinesení sa mu odoberie zver, pes sa opäť odloží a vodič zver bez psa odnesie na miesto. Moje zlatko, jediné nadržané zo všetkých prítomných psov ten okamih ležania psychicky nevydržalo, takže sa postavil, predok nahnutý dopredu v štartovacej pozícií, trasúc sa a kňučiac..už chcem ísť...no tak som ho musela zdownovať, opätovne posadiť a potom už len povelom aport vyslať dopredu. Mini sa rozbehol ale nepreskočil hneď prednú stenu ale išiel overiť, či zprava nebude niečo lepšie, ,..ale keď videl že nie, hneď mu cvaklo, skočil dnu, napakoval líšku a bez váhania vyskočil von, sranda, že sa vracal z tej istej pravej strany kade skočil dnu..Monika síce hovorila, že už videla ako sa tam s tými nohami zamotá ale Mini to super zvládol a krásne odovzdal ..ale zato, že sa postavil z downu na začiatku dostal známku 3. Ale bol vlastne druhý najlepší pes na ohrádke a ja som na neho bola v tej chvíli ozaj pyšná. To už sme si ale mohli vydýchnuť lebo sme vedeli, že sme memoriál dokončili.

Po presunutí do centra sme som sa vrátila do detských čias – bolo tam také drevené detské ihrisko a ja som sa všade vyšplhala – po rebríku, po špagátoch,..a naj bolo, že som si po sto rokoch sadla na hojdačku, chi..boli tam dosť pevné laná, vydržalo to :-). Potom sme si dali ešte guláš a čakali na vyhodnotenie.

V Lébény prebiehali súbežne dve súťaže. Náš memoriál bol vyhodnotený ako druhý. Z celkového počtu 18 psov dokončilo memoriál 6 psov, z toho dvaja v I.cene, dvaja v II.cene a jeden alebo dvaja v III.cene (neviem či 6sty pes skončil v nejakej cene, mal malú nulu a oni to tak zvláštne hodnotia). My sme skončili v II.cene na krásnom 3ťom mieste.

Foto sa budem snažiť dať dokopy čo najskôr.